The dramaturgy of editing

Abstract

Dramaturgia strihovej skladby je vedenie pozornosti diváka pomocou scenáristických, režijných, strihových, zvukových a iných techník. V tejto knihe je dramaturgický proces analyzovaný z rôznych výkladových smerov ale hlavne z pohľadu strihovej skladby, keďže autor strihovej skladby posudzuje nielen vlastnú prácu, ale aj prácu ostatných filmových profesií. Vzhľadom na strihovú skladbu filmového príbehu musí vedieť posúdiť scenár, prácu kameramana, herecký prejav, prácu skladateľa, vizuálne efekty, prácu zvukára, architekta a ďalších. Obsahom Dramaturgie strihovej skladby je predovšetkým odborný pohľad na štruktúru filmu ako základnú dramaturgickú veličinu. Text vychádza z množstva citovanej literatúry a tlmočí myšlienky uznávaných autorov, ale zároveň prináša veľa jedinečných a originálnych poznatkov, ktoré podľa môjho vedomia neboli doteraz nikdy v svetovej odbornej literatúre publikované. Jeden z prínosov tohto textu je pohľad na filmový priestor z hľadiska horizontálneho a vertikálneho členenia. V knihe uvedená hierarchia umožňuje presnejšie a ucelenejšie pochopenie filmovej reči a zlepšuje filmárovu schopnosť racionálne pracovať s filmovou emóciou. Cieľom knihy je definovať jej základné princípy vzťahov a vytvoriť tým priestor na postupné doplňovanie poznatkov.

The Dramaturgy of editing is the study of how a film viewer’s attention can be led using structure, characterization, scriptwriting, direction, sound and other techniques. This book analyzes the dramaturgical process from a number of different angles, since the film editor needs to make judgments not only within his own field of expertise, but also pertaining to the work of other film professionals. An editor must be able to assess screenplay, cinematography, performances, film music, visual effects, sound mixing, set design, and other aspects of film, all in relation to the film’s dramaturgy. The Dramaturgy of Editing primarily focuses on film structure, which is the cornerstone of film dramaturgy. This book is rooted in contemporary film literature and it cites many established film theoreticians, but it also brings a number of unique insights which, to my knowledge, haven’t yet been covered by books on this subject. One of this book’s contributions is the analysis of film space in terms of horizontal and vertical division. This mode of analysis encourages a fuller and more accurate understanding of film language and improves a filmmaker’s ability to rationally control a viewer’s emotions. Despite all the space devoted to horizontal and vertical division in this book, I do not consider the subject exhaustively covered – the goal of this book is to outline the basic principles and to lay the groundwork for further study.